Vyhľadávanie:
Podľa značky:
logo
ZNAČKA
AbarthAcuraAlfa Romeo
AllianzAlpinaAro
Aslalom 2012Aston MartinAudi
AutoslalomBentleyBMW
BugattiBuickCadillac
CaterhamChevroletChrysler
CitroenDaciaDodge
DonkervoortEssen EMSEuroNCAP
FerrariFIATFisker
FordFrankfurt2011Geneva2011
GoodyearGumpertHamann
HondaHummerHyundai
InfinitiIVECOJaguar
JeepKiaKoenigsegg
KTMLadaLamborghini
LanciaLand RoverLexus
LincolnLotusMaserati
MaybachMazdaMcLaren
Mercedes-BenzMiniMitsubishi
MorganNissanOpel
PaganiPeugeotPontiac
PorscheRace of ChampRenault
Rolls RoyceSAABSEAT
ShellSkodaSlovakiaRing
smartSpykerSsang Yong
SubaruSuzukiTata
TatraTeslaThink
ToyotaTrabantVolkswagen
VolvoWiesman
NOVINKY
Pozor! Polícia bdie na cestách... (25.09.2010)

Alebo: taká je reality show...
O čom sa v tieto dni bavíme a na čo sa hráme? Takto postavená otázka  mi prišla na um, keď som počúval dopravné správy o dvojtýždňovej policajnej akcii. Drvivá väčšina disciplinovaných motoristov jazdí v týchto dňoch cez obec ani nie rýchlosťou 50 km/h, len aby ich radarom neusvedčili z prekročenia limitu o 5 km/h. Výsledkom sú dlhé rady vozidiel, keď napríklad v Bratislave namiesto 10 prejde na zelenú len 5. A málokto si počas policajnej akcie trúfne prejsť na oranžovú – brzdí sa už aj vtedy, keď ešte svieti zelená, ale vodič s napätím striehne, či náhodou nebude zmena na semafore. Skrátka, namiesto plynulej premávky nastáva chaos v doprave. Strašiak v podobe pokutu za akékoľvek nepatrné prekročenie rýchlostného limitu vlastne spomaľuje premávku a vytvára kolóny, kde stúpa nervozita.
Darmo, na Slovensku chýba disciplína všeobecne a sporadicky otvárané bdelé oko polície je len dočasná náplasť. Svedčia o tom napríklad aj skúsenosti z jednej cesty po diaľnici D1 a súbežnej komunikácii prvej triedy.
V priebehu jedinej hodinky sme jazdili po diaľnici s nastaveným tempomatom rýchlosťou 130 km/h. Autá, ktoré nás predbehli evidentne neprimeranou rýchlosťou (teda okolo 150 km/h) sme prestali počítať pri čísle 20. V tom čase sme na trojprúdovej diaľnici z Bratislavy do Trnavy zaregistrovali okolo 50 vozidiel, ktoré permanentne a bezdôvodne jazdili dlhé kilometre v strednom pruhu. Rýchlejší ich museli obísť v treťom pruhu, hoci v tom čase pravá časť diaľnice bola poloprázdna. Tiež sme si všimli troch super rýchlych „pilotov“, ktorí zrejme desiatky kilometrov jazdili len v ľavom (treťom) pruhu. A zaskvel sa aj vodič nákladného auta, ktorý sa nezdržiaval na trojprúdovke a smelo predbiehal kolegu.
Spiatočnú cestu z Považia sme absolvovali súbežne s diaľnicou, ale po cestách prvej triedy, teda cez obce. V okolí Nového Mesta nad Váhom sme v duchu zakývali policajtom, ktorí merali rýchlosť v protismere. Samozrejme, nemohli tušiť, že turistický autobus, ktorý okolo ich radaru prechádzal, jazdil cez Považany, Potvorice a Brunovce (ako aj medzi nimi) stabilnou rýchlosťou 100 km/h. Pričom bez spomalenia predbiehal všetky osobné autá. Nech šoférovi slúži ku cti, že dával smerovky a nerobil myšičky. Na vidieku sme narazili (obrazne povedané) aj na niekoľko značiek, obmedzujúcich rýchlosť, v sérii ktorých však chýbalo ukončenie obmedzenia. A tak tí najdisciplinovanejší jazdili medzi Trenčínom a Nový Mestom 50-kou do aleluja. Že ich iní predbiehali, je pochopiteľné...
Kingom medzi všetkými však bol v ono skoré popoludnie pracovného dňa šofér expresnej kuriérskej firmy UPS, ktorý prešiel diaľnicou v obci (pri Zlatých Pieskoch) poctivou 140-kou, neodpustil si ani slalom medzi autami v dvoch pruhoch a napokon zamieril do obchodného centra Avion. Ktovie, čo také dôležité viezol, že ignoroval akékoľvek rýchlostné obmedzenia i celú policajnú akciu. Mimochodom, mužov zákona sme v onen deň (v 38. týždni) stretli skutočne len zriedkavo – ak neberieme osvedčené miesta, kde permanentne vyberajú pokuty od neznalých.
Aj z takej lokality máme zaujímavú skúsenosť: mladá vodička sa nechala ovplyvniť niekoľkými autami pred ňou, ktoré sa otáčali na svetelnej križovatke pri Botanickej záhrade. Za ňou prešlo rovnakým spôsobom ešte ďalšie auto. Lenže policajná hliadka si vyhliadla najľahšiu korisť a hneď ju začala prenasledovať. Konečným riešením bola pokuta – neobstál argument, že takto sa otáčalo (beztrestne) niekoľko áut, ktoré hliadka musela takisto zaregistrovať. Nuž prioritu má napĺňanie štátnej kasy a najlepšie je postupovať cestou najmenšieho odporu.
Po absolvovaní poučného popoludnia a 300 kilometroch môžeme konštatovať: disciplína vodičov na slovenských cestách je katastrofálna a sporadická činnosť dozorcov nad dodržiavaním zákona neúčinná. Azda je načase, v oveľa väčšom počte a častejšie využívať helikoptéry, civilné vozidlá s radarom, respektíve kamerou (riskantné predbiehanie, jazda na diaľnici v ľavom pruhu, tzv. vyblikávanie auta, ktoré práve predbieha, bezdôvodné blokovanie rýchlejšie idúcich vozidiel a podobne).
Príležitostí na skutočne užitočné sledovanie premávky je na Slovensku až až. Nehovoriac o včasnom odklonení áut z úseku, kde je havária, o riadení križovatky, ak je porucha semaforov alebo napomenutí (nie pokutovaní) vodičov, ktorí v slnečnom počasí omylom nezapnú svetlá...
Polícia ešte stále pôsobí na akcii, ktorá by mala zvýšiť disciplinovanosť vodičov na cestách. Ale čo nastane potom? Slušní motoristi sú za to (aj bez referenda), aby takáto akcia trvala hoci 350 dní a priniesla konečne podobnú disciplínu na cestách, akú majú v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku, či v škandinávskych krajinách...
Ivan Václavík







späť










Napíšte nám
Copyright © 2009 Autoshow.sk
Dizajn a programovanie Atalon, s.r.o.