Príbeh jedného muža z Blackpoolu (05.01.2011)
 História značky Jaguar bola 50 rokov príbehom jedného muža, zakladateľa veľkolepej tradície Sira Williama Lyonsa, ktorý vybudoval jednu z najslávnejších značiek na svete.
Jaguar sa stal symbolom fascinujúceho dizajnu, neobyčajného výkonu a vysokej kvality. Celkom na začiatku boli motocykloví nadšenci William Lyons a William Walmsley, ktorí založili v Blackpoole v roku 1922 spoločnosť Swallow Sidecar Company, zameranú na výrobu prívesných vozíkov pre motocykle. Jeden z ich výrobkov je na druhej snímke zhora.
Odtiaľ už nebola cesta k automobilu dlhá. O niečo neskôr, v roku 1927, začala firma Swallow Sidecar vyrábať karosérie pre populárny malý anglický automobil Austin Seven (tretia fotografia zhora).
Model Austin Swallow sa od originálu líšil predovšetkým atraktívnejším, zaobleným tvarom zadnej časti karosérie. Neskôr to boli karosérie pre Morris Cowley, Fiat 509A, Swift Nine, Standard Big Nine, po nich nasledovali športové špeciálne verzie pre Standard Saloon a Wolseley Hornet.
Najrozšírenejší však bol Austin Swallow, z ktorého vyrobili do roku 1932 asi 2500 kusov.
V priebehu tejto činnosti, v roku 1928, sa spoločnosť presťahovala z prímorského kúpeľného mestečka Blackpool do Coventry, ktoré bolo vtedajším centrom strojárskeho priemyslu v Anglicku.
Na London Motor Show mali v roku 1931 premiéru kupé SS I a SS II. Tieto automobily využívali mechanické komponenty (podvozok a motor) anglickej značky Standard. Model SS I je na štvrtej fotografii zhora. Model SS II mal štvorvalcový motor, kým SS I poháňal radový šesťvalec s objemom 2,6 litra, vybavený postrannými ventilmi (rozvod SV).
 Automobily vzbudili svojim elegantným vzhľadom veľkú pozornosť, aj keď výkon motora 35 kW (48 k) nebol nijako impozantný. Označenie „SS“ sa interpretuje ako Swallow Sports alebo aj ako Standard Swallow. Model SS I pred začiatkom sériovej výroby v roku 1932 dostal úplne nové šasi s predĺženým rázvorom. Po kupé nasledovali v roku 1933 štvorsedadlový kabriolet, sedan a ďalšie karosárske verzie.
Spoločnosť, z ktorej medzičasom vystúpil zakladateľ William Walmsley, sa v roku 1935 premenovala na SS Cars Ltd.
Na londýnskom autosalóne mala v tom čase premiéru limuzína SS Jaguar, poháňaná šesťvalcovým motorom. Názov Jaguar sa vyskytol prvýkrát v histórii tejto automobilky. Slávnostné uvedenie Jaguaru SS 100 sa uskutočnilo pred hotelom Mayfair v
Londýne 21. 9. 1935, odkedy sa datuje vznik značky Jaguar.
Napriek označeniu „2.5 litre“ mal motor v skutočnosti objem až 2,7 litra. Radový šesťvalec využíval blok Standard. Vďaka novej hlave valcov s rozvodom OHV, ktorú skonštruoval Harry Weslake (neskôr sa angažoval pri výrobe motocyklov pre pretekárov na plochej dráhe), dosahoval motor vybavený dvoma karburátormi SU výkon až 76 kW (103 k). Karosériu navrhol William Lyons, šasi skonštruoval inžinier William Heynes, ktorý sa stal šéfom novovytvoreného vývojového oddelenia.
 Premiéra roadstera SS 100 (piate foto zhora), so šesťvalcovým motorom 2,7 litra, bola teda v roku 1936 už pod značkou Jaguar. Od roku 1937 pod prednú kapotu montovali aj väčší motor s objemom 3,5 litra a výkonom 92 kW (125 k), ktorý zabezpečoval maximálnu rýchlosť 90 míľ za hodinu (145 km/h).
Do vypuknutia 2. svetovej vojny (1939) bolo vyrobených 14 000 kusov automobilov Jaguar. Keďže označenie SS malo veľmi negatívny ohlas na verejnosti, jednoducho zaniklo. Desaťročná prestávka však neznamenala zánik výroby športových modelov a na autosalóne v Londýne (október 1948) mal premiéru dvojsedadlový roadster Jaguar XK 120.
Poháňal ho nový šesťvalec úplne vlastnej konštrukcie s objemom 3,4 litra a výkonom 118 kW (160 k) s moderným ventilovým rozvodom DOHC. Tento motor vlastnej konštrukcie (interne označený XK) zabezpečoval maximálnu rýchlosť až 120 míľ za hodinu (193 km/h).
Prototyp mal hliníkovú karosériu na drevenom ráme. Spočiatku bola plánovaná iba malá séria 200 vozidiel. Kvôli veľkému dopytu však výrobca zvolil oceľovú karosériu a celkovo sa na cesty dostalo vyše 12 000 kusov tohto modelu. Jaguar XK 120 v tom čase médiá označovali za najkrajší športový automobil na svete. Neskôr (od roku 1951) ho vyrábali aj ako kupé a od roku 1953 ako kabriolet (tzv. drophead-coupé) s dokonalejšou, čalúnenou plátenou strechou. Rovnaký motor ako XK 120 dostala aj limuzína Jaguar Mk V. Kvôli väčšej hmotnosti však dosahovala nižšiu maximálnu rýchlosť - 156 km/h. Za tri roky jej vyrobili vyše 10 000 kusov.
 Na autosalóne v Londýne mala v roku 1950 premiéru päťmiestna športová limuzína Mk VII, poháňaná motorom XK. Vozidlo bolo koncipované aj s ohľadom na požiadavky trhu USA, a preto poskytovalo vysokú mieru komfortu a luxusu. Za niekoľko mesiacov automobilka Jaguar získala objednávky v hodnote 30 miliónov libier. Jaguar Mk VII, ktorý dosahoval rýchlosť 100 míľ za hodinu (160 km/h) a zostal vo výrobe 11 rokov.
S modelom C-Type, odvodeným od sériovej verzie XK 120, Jaguar po prvý raz zvíťazil v pretekoch 24 hodín v Le Mans. Stalo sa tak v roku 1951. Športovo-pretekársky C-Type poháňal motor s modifikovanou hlavou valcov, zvyšujúcou výkon na 162 kW (220 k). Víťazstvo v Le Mans zopakoval Jaguar C-Type v roku 1953.
Nový roadster XK 140 dostal v roku 1954 väčší kokpit s usporiadaním sedadiel 2+2 vďaka posunutiu motora viac dopredu. Zlepšila sa stabilita, kultúra behu a využiteľnosť v každodennej premávke. Motor dosahoval výkon 140 kW (190 k) alebo pri verzii SE až 154 kW (210 k). Nové hrebeňové riadenie pochádzalo z modelu C-Type určeného na preteky. Jaguar XK 140 posledných sérií, ktorého vyrobili približne 9 000 kusov, sa na želanie dodával aj s trojstupňovou automatickou prevodovkou a rýchlobehom (overdrive). Dosahoval maximálnu rýchlosť 130 míľ za hodinu (209 km/h).
Aj s typom D-Type zvíťazil Jaguar v roku 1955 v legendárnych pretekoch 24 hodín v Le Mans. Po mechanickej stránke bol D-Type prakticky zhodný s modelom C-Type, mal však rám ako centrálny hliníkový monokok a novú, aerodynamicky dokonalejšie tvarovanú karosériu, ktorú navrhol Malcolm Sayer. V nasledujúcich dvoch rokoch automobilka svoj športový úspech ešte dvakrát zopakovala.  Celkovo v tomto období vybojoval D-Type vo významných medzinárodných automobilových pretekoch ďalších 18 prvých a druhých miest.
Za zásluhy o rozvoj britského automobilového priemyslu povýšila anglická kráľovná 1. januára 1956 Williama Lyonsa do šľachtického stavu. Na fotografii pózuje pred svojimi Jaguarmi.
Nasledujúci rok 1957 predstavili na verejnosti verziu pretekárskeho modelu D-Type pod označením XK-SS, ktorá už bola spôsobilá aj pre bežnú premávku. Nový model akceleroval z 0 na 96 km/h za 5,2 sekundy a dosahoval maximálnu rýchlosť 240 km/h. Požiar vo výrobnom závode však spôsobil ochromenie produkcie, takže celkovo bolo vyrobených iba 16 exemplárov. Jeden z nich (v červenej farbe) je na fotografii nižšie.
Biely roadster XK 150 z roku 1958 predstavoval evolúciu typu XK 140. Nová karoséria spočívala na upravenom podvozku. Na pohľad hlavnou zmenou bolo nahradenie dvojdielneho čelného skla jedným zaobleným sklom, zmenil sa tvar pontónu karosérie, rozšírila sa maska chladiča a zmenili sa aj zadné svetlá. Od začiatku bol k dispozícii šesťvalec 3,4 litra s výkonom 154 kW (210 k), neskôr zvýšený na 184 kW (250 k). Verziu „S“ poháňal motor 3,8 litra s troma karburátormi a výkonom až 195 kW (265 k), ktorý umožňoval dosahovať rýchlosť okolo 220 km/h. Jaguar XK 150 už bol sériovo vybavený kotúčovými brzdami Dunlop na všetkých kolesách. Z modelu XK 150 celkovo vyrobili približne 9 400 kusov.
Premiéra limuzíny Jaguar Mk II je datovaná rokom 1959. Vo výrobe bola 10 rokov a dodnes patrí ku kultovým modelom značky. Poháňal ju šesťvalec s objemom 3,4 alebo 3,8 litra. Bola to prvá limuzína na svete vybavená kotúčovými brzdami. Celkovo sa vyrobilo takmer 84 000 kusov.
 V roku 1960 kúpil najstaršieho výrobcu automobilov vo Veľkej Británii Daimler Motor Company, takisto so sídlom v Coventry. Značka Daimler bola v tom čase oficiálnou značkou britských monarchov. Odvtedy sa ku každej limuzíne Jaguar vytvorila aj luxusnejšie vybavená, zvonku štylisticky nepatrne modifikovaná verzia pod značkou Daimler.
Na jarnom autosalóne v Ženeve v roku 1961 mal premiéru Jaguar E-Type. Karosériu tohto legendárneho modelu, ktorý sa vyrábal ako kupé i kabriolet, vytvoril opäť Malcolm Sayer. Dvojmiestny E-Type mal šasi vyrobené ako hliníkový monokok s pomocným oceľovým rúrkovým rámom pre motor a nezávislé zavesenie všetkých kolies na trojuholníkových ramenách. Kotúčové brzdy boli na obidvoch nápravách, zadné boli umiestnené pri diferenciáli. Šesťvalcový motor 3,8 litra s troma karburátormi disponoval výkonom 195 kW (265 k), ktorý umožňoval maximálnu rýchlosť 150 míľ za hodinu (240 km/h).
Výroba modelu E-Type trvala do septembra 1974. Celkovo bolo vyrobených vyše 72 000 kusov, z čoho väčšina sa predala do USA. Jaguar E-Type svojim dizajnom natoľko fascinoval verejnosť, že jeden exponát je vystavený v Museum of Modern Art v New Yorku. Na jeseň predstavil Jaguar luxusnú limuzínu Mk X, ktorá s dĺžkou 5,13 metra a šírkou 1,93 m bola najpriestrannejším modelom značky. Mk X bol prvým modelom značky Jaguar vybaveným samonosnou karosériou. Motor a konštrukcia náprav zodpovedali kupé E-Type, na výber bola štvorstupňová manuálna alebo trojstupňová automatická prevodovka. Limuzína s pohotovostnou hmotnosťou 1 950 kg s automatickou prevodovkou dosahovala maximálnu rýchlosť 195 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 10 sekúnd. Celkovo do roku 1970 vyrobili 10 870 kusov.
 V roku 1963 nasledovala premiéra limuzíny Jaguar S-Type so štyrmi reflektormi a s typickým zeleným lakom (foto vľavo). Po technickej stránke vychádzala z modelu Mk X, kompaktnejšie rozmery a nižšia hmotnosť jej dodávali výraznejšie športový charakter. Vyrábala sa so šesťvalcami 3,4, 3,8 a 4,2 litra. Najväčší motor s výkonom 180 kW (245 k) umožňoval maximálnu rýchlosť 200 km/h. Celková produkcia tohto modelu dosiahla 30 800 kusov.
Fúziou so spoločnosťou BMC (Austin/Morris) v roku 1966 vytvorila automobilka Jaguar koncern BMH (British Motor Holding). Pre Le Mans vyvinuli na preteky nový športový model XJ 13, poháňaný motorom V12 s objemom 5,0 l, uloženým pred zadnou nápravou. Pre zmenu športových predpisov sa však nikdy nevyrábal. Prototyp v roku 1971 havaroval na skúšobnej trati ERA pre poškodenie pneumatiky a bol úplne zničený. V roku 1980 prototyp XJ 13 reštaurovali a je uložený vo firemnom múzeu.
Nový rad limuzín XJ sa od roku 1968 stáva britskou alternatívou pre luxusnú triedu. Model XJ6 sa vyrábal s radovým šesťvalcom, ktorý mohol mať objem 4,2 alebo neskôr aj 2,8 litra, čomu zodpovedal výkon 180, resp. 132 kW (245 a 180 k). Jaguar XJ vyrábali aj vo verzii s predĺženým rázvorom XJ6L, najluxusnejšie vybavené verzie niesli označenie Daimler. Nový model mal postupne nahradiť všetky ostatné limuzíny Jaguar, čo sa aj stalo – na obdobie takmer 30 rokov. Celkovo vyrobili 79 000 exemplárov z prvej série.
 Do tretej série modelu E-Type (1971) sa začína montovať aj motor V12 5,3 litra s výkonom 200 kW (272 k). V súvislosti s tým sa karoséria predĺžila o 23 cm. Takúto karosériu s usporiadaním sedadiel 2+2 dostali aj šesťvalcové modely.
Po 50 rokoch aktívneho pôsobenia v oblasti motorizmu odišiel Sir William Lyons v roku 1972 do dôchodku. Motor V12 dostala v tom čase aj limuzína XJ12 - od roku 1939 prvá európska sériovo vyrábaná limuzína s dvanásťvalcovým motorom. Jaguar XJ12 sa vyrábal aj s predĺženým rázvorom (+ 10 cm), najluxusnejšia verzia mala označenie Daimler Double Six Vanden Plas. S maximálnou rýchlosťou takmer 250 km/h boli Jaguar XJ12 a Daimler Double-Six v tej dobe najrýchlejšími limuzínami na svete. Na báze limuzíny XJ neskôr vzniklo luxusné kupé XJC s karosériou bez stredných stĺpikov.
Premiéra kupé XJS nasledovala v roku 1975. Nástupca modelu E-Type sa vyrábal v rozličných obmenách celkovo 21 rokov, s radovým šesťvalcom i vidlicovým dvanásťvalcom, od roku 1988 aj ako kabriolet. Dlhý čas výroby sa odrazil vo veľkom počte verzií, okrem šesťvalcov radu XK a motorov V12 5,3 a 6,0 litra sa do modelu XJS po roku 1983 montovali aj modernejšie radové šesťvalce so štvorventilovou technikou (objem 3,6 a 4,0 litra). Z celkového počtu vyše 110 000 vyrobených exemplárov takmer 61 000 kusov pripadlo na verziu V12 5.3 Coupe s trojstupňovou automatickou prevodovkou. V marci 1979 predstavili tretiu generáciu limuzíny XJ, ktorej karosériu navrhol Pininfarina.
V roku 1985 zomrel vo veku 84 rokov Sir William Lyons. Jeho posolstvo však niesli ďalej iní.
Predstavenie štvrtej generácie radu XJ (interne XJ40) s charakteristickou hranatou karosériou a hranatými zadnými svetlami sa uskutočnilo vzápätí v roku 1986. Od počiatku boli pod kapotou šesťvalcové motory 2,9 litra (dvojventilový) a 3,6 litra (štvorventilový).  Od roku 1991 prišli šesťvalce 3,2 a 4,0 l so štvorventilovou technikou a tiež motor V12 s objemom 6,0 l.
Založenie oddelenia Jaguar Sport (1988), zameraného na výrobu športových limuzín a exkluzívnych superšportových automobilov, sprevádza víťazstvo športového prototypu Jaguar XJR-9 v Le Mans. Úspešné ťaženie pokračovalo aj v roku 1989, keď značku Jaguar kúpil koncern Ford. S prototypom XJR-12 dosiahol Jaguar prvé a 2. miesto v pretekoch 24 hodín v Le Mans.
Ešte v októbri 1989 predstavili verejnosti limitovanú sériu superšportového typu Jaguar XJ 220, s výrobou ktorého začali v roku 1992. Tá trvala len do roku 1993. V tom čase najrýchlejší sériový športový automobil sveta poháňal motor V6 3,5 litra, prepĺňaný dvoma turbokompresormi. Výkon 397 kW (540 k) zabezpečoval maximálnu rýchlosť až 330 km/h. Rovnako rekordná bola aj cena 413 000 libier. Nečudo, strieborný krásavec je naozaj nádherný skvost.
Na ženevskom autosalóne 1996 mali debut nové kupé a kabriolet XK8 - prvý model značky Jaguar vybavený novým motorom V8 s objemom 4,0 l a výkonom 213 kW (290 k). O dva roky neskôr nasledovala verzia XKR s motorom prepĺňaným mechanickým kompresorom, ktorý dosahoval výkon 267 kW (363 k).
Šiesta generácia limuzíny XJ, poháňaná novým motorom V8 s objemom 3,2 a 4,0 l, nasledovala v roku 1997. Väčší motor sa vyrábal aj s kompresorom (model XJR).
Na Birmingham Motor Show 1998 mala premiéru limuzína S-Type, ktorou Jaguar vo svojej novodobej histórii zostúpil do segmentu vyššej strednej triedy. Dizajn karosérie sa riadil heslom Sira Williama Lyonsa „Beauty first“. Auto poháňali motory V6 3,0 l a V8 4,0 l, ktoré dosahovali výkon 175 a 213 kW (238 a 290 k).
 V rámci koncernu Ford vznikla v roku 1999 divízia Premier Automotive Group (PAG), organizačne združujúca značky Volvo, Jaguar, Aston Martin a Lincoln.
Limuzínou X-Type sa paleta modelov značky rozšírila v roku 2001 na strednú triedu. Najmenší model Jaguar, sériovo vybavený pohonom všetkých kolies, mal od začiatku motory V6 2,5 a 3,0 l s výkonmi 144 a 169 kW (196 a 230 k). Pri obidvoch motoroch bola na želanie k dispozícii aj päťstupňová automatická prevodovka.
Modernizácia limuzíny S-Type s miernym faceliftom (nový prístrojový panel), novými motormi V8 4,2 litra a 6 - stupňovou automatickou prevodovkou ZF nasledovala v roku 2002. Pribudol základný motor V6 2,5 litra s výkonom 147 kW (200 k). Motory V8 a 6-stupňovú prevodovku dostal aj modifikovaný model XK. Na parížskom autosalóne mala premiéru nová (siedma) generácia limuzíny XJ s hliníkovou karosériou a pneumatickým pružením. Dátum prezentácie – 26. septembra 2002 – bol symbolicky zvolený presne na 34. výročie premiéry prvého modelu XJ6. Jaguar X-Type sa začal vyrábať aj vo verzii s pohonom predných kolies a motorom V6 2,1 litra s výkonom 115 kW (156 k).
Na jeseň 2003 sa začal predávať X-Type 2.0D s dvojlitrovým naftovým štvorvalcom a výkonom 96 kW (130 k). Na frankfurtskom autosalóne malo premiéru kombi X-Type Estate – prvé sériové kombi v histórii značky Jaguar.
Súčasnosť má indické podfarbenie a nový majiteľ značky Jaguar Ratan Tata, šéf spoločnosti Tata Group, sa na oficiálnej stránke vyjadril o svojej vízii pre značku Jaguar, ale tiež o svojej vášni k autám a o tom, ako sa takmer stal architektom...
 Píše sa tam nasledovne:
V sídle spoločnosti Jaguar v anglickom Whitley sa muž v elegantnom obleku cieľavedome prechádza po fabrike a dookola si overuje termíny. Jaguar XJ zatiaľ v tichosti pradie a jeho šofér čaká len na to, aby mohol tohto nesmierne dôležitého muža odviezť na nasledujúce stretnutie.
Pod vedením Ratana Tatu sa rodinná spoločnosť Tata Group dostala na špičku indického a svetového obchodu a dosiahla vrchol obchodného úspechu. Zamestnanci Jaguaru sa stretnú s mužom, ktorý je nielen charizmatický, ale má aj silný vzťah k autám a technike. Jeho otec Naval Tata bol jedným z piatich ľudí v Indii, ktorí v neskorých 40-tych rokoch vlastnili Jaguar XK 120. Archivári z Jaguar Daimler Heritage Trust dokonca našli pôvodné dodacie listy od tohto vozidla.
„Na XK spomínam s veľkou nostalgiou,“ hovorí Ratan Tata. „Predovšetkým si pamätám na prístroje na palubnej doske a ich elegantný vzhľad. Dnes, keď som sa viezol v novom modeli XK, spomienky sa mi znovu vynorili."
Keď hovoríte s Ratanom, uvedomíte si, že toho urobil omnoho viac, než len to, že pridal Jaguar do portfólia svojej spoločnosti. Získal novú vášeň.
Aké sú vaše zámery so značkou Jaguar?
„V prvom rade by som chcel zabezpečiť motiváciu pre vedenie firmy, ktorá by povzbudila, rozvíjala a podporovala kreativitu. Je potrebné vytvoriť prostredie, v ktorom manažment môže robiť zásadné rozhodnutia, avšak nie hierarchickým spôsobom. Tento manažment musí byť pružný a schopný rozhodovať sa rýchlo a spoľahlivo. Je veľká chyba pokúšať sa viesť spoločnosť, akou je Jaguar, na diaľku. Na vytvorenie veľkolepých áut treba vášeň. Som rozhodnutý vytvoriť prostredie, v ktorom všetci budeme zdieľať nápady a spolupracovať. Ak nebudeme, myslím, že to bude znamenať, že sme zamestnancom firmy Jaguar nedokázali poskytnúť tie pravé podmienky pre úspech.“
 Akú víziu máte pre spoločnosť?
„Okolo našich áut potrebujeme vytvoriť auru. Potom docielime úžasnú automobilku. Športové autá a limuzíny Jaguar zdôrazňujú dôležitosť značky. Na vývoj týchto úžasných áut sa nesmierne teším. Samozrejme aj na to, ako ich budem šoférovať. Budúcnosť Jaguaru spočíva aj vo vývoji technológie na zníženie spotreby paliva a emisií. Tata Motors (dcérska spoločnosť Tata Group) čoskoro predstaví elektrickú verziu nášho vozidla Indica small car. Nehovorím, že sa touto cestou vyberieme aj v prípade Jaguara, ale sústredíme sa na množstvo rôznych technológií. Je to oblasť, ktorá ma naozaj nadchýna, preto sa veľmi teším na budúcnosť."
Ako bude značka Jaguar zapadať do portólia spoločnosti Tata Motors, keďže tieto dve automobilky vyrábajú celkom odlišné výrobky?
„Nikdy som Jaguar a Tata Motors nevidel ako niečo, čo má do seba zapadať. Obe spoločnosti sú známe tým, čo robia. Tata Motors vyrába revolučné malé autá ako Nano a Jaguar zasa vyrába luxusné automobily. Tieto dve značky chcem udržať od seba oddelené, ale chcem nájsť množstvo synergií, ktoré existujú v strojárstve a v dizajne. Príklad luxusných hotelov je podľa mňa veľmi vhodný keď sa diskutuje o značkách. Zoberte si hotely Ritz-Carlton - v jednom meste ho môže vlastniť nadnárodná spoločnosť, ktorá má rôzne obchodné záujmy a iný hotel Ritz-Carlton v inej krajine môže vlastniť princ. Je to úplne odlišný typ majiteľa, ale zákazníci napriek tomu vnímajú tú istú kvalitu služieb. Tak to bude vyzerať aj v prípade Tata Motors a Jaguaru.“
 Čo by sa podľa Vás malo vo firme Jaguar zmeniť?
„Medzi nami všetkými musí existovať intenzívnejšia výmena informácií. Musíme si vymieňať informácie a nápady. Čo na mňa v tejto spoločnosti hneď zapôsobilo, bol systém postupov, ktorý zohráva takú dôležitú úlohu pri výrobe vysoko kvalitných vozidiel. Rád by som k tomu pridal inšpiratívneho podnikateľského ducha, ktorý v Jaguari vytvorí kultúru, poskytujúcu plodné prostredie pre nové myšlienky. Oba tieto prvky budú prínosné pre silný obchod. Ale táto premena sa neuskutoční zo dňa na deň.“
Kedy a prečo ste sa začali zaujímať o kúpu značky Jaguar?
„Bolo to celkom jednoduché, prišli k nám banky a oznámili, že Jaguar (a Land Rover) sú k dispozícii. Ihneď sme o ne mali záujem vzhľadom na atraktívnosť týchto značiek. Po prvé, Tata Motors je v Indii výrobcom SUV číslo dva a Land Rover – „zlatý štandard vozidiel SUV“, by pre nás znamenal nesmierny prínos. Po druhé, vlastniť luxusnú značku s takou ohromnou históriou a dedičstvom, akú ma Jaguar, je neodolateľnou príležitosťou."
Máte konkrétne predstavy v súvislosti so zaradením modelov značky Jaguar? Napríklad SUV s pohonom 4x4?
„V ponuke modelov Jaguar si neviem predstaviť vozidlá 4x4, nakoľko toto máme pokryté značkou Land Rover. Ale podľa mňa neexistuje pochybnosť, že by sa škála Jaguarov mala podporovať veľkými športovými autami a športovými limuzínami. To je história tejto spoločnosti, keď si spomenieme na C-Type, D-Type, E-Type, Mark II a XJ. Jaguar potrebuje modernú verziu týchto áut, ktoré sú cenovo prístupné a potrebuje vytvoriť nový štandard. A tieto autá musia byť ľahšie a mať menšiu spotrebu paliva, ako ich rivali."
 Aké manažérske alebo obchodné kvality odovzdá Tata Motors Jaguaru?
"Myslím, že rozumieme tomu, ako z ľudí dostať najlepší výkon tým, že vytvárame správne prostredie. Pred niekoľkými rokmi spoločnosť Tata Motors kúpila divíziu nákladných áut Daewoo v Južnej Kórei. So spoločnosťou sa nám podarilo odraziť od dna a pritom sme použili presne tú istú pracovnú silu a tých istých dodávateľov. Všetko závisí od správnej ľudskej chémie. V Jaguari potrebujeme manažment, ktorý bude mať ľudskú chémiu manažmentu, ktorá je kompatibilná s našou.“
Považujete automobilový priemysel za najzaujímavejší v portfóliu vašich obchodných aktivít?
"Rozhodne áno. Najviac času som strávil v automobilovom priemysle. Tata Nano je dobrým príkladom. Bol to projekt, ktorým som bol osobne nadšený a veľmi som sa do neho ponoril. To isté sa stalo pri Tata Indica (prvé auto navrhnuté a vyrobené priamo v Indii) v neskorých 90-tych rokoch."
Spoločnosť Tata Group bola jednou z prvých spoločností v Indii, ktorá prispela zamestnancom na dôchodky a zaviedla osem hodinovú dennú pracovnú dobu. Spoločnosť takisto každý rok prispieva miliónmi libier na charitatívne účely. Má teda povesť starostlivého zamestnávateľa. Ako sa jej to podarilo?
„Mnoho z týchto vecí sa viaže na prelom storočí a začiatky spoločnosti. Ak sa staráte o ľudí, ktorí pre vás robia, budú vždy robiť najlepšie ako vedia – tento pocit je hlboko zakorenený v kultúre našej spoločnosti a vždy aj bude. Neviem si prestaviť inú Tata Group.“
 Povedzte nám niečo o vašej vášni pre autá...
„Moja pravá vášeň je vášeň pre dizajn. Neexistuje predurčený vzor pre autá, ktoré vlastním. Pre každodennú potrebu používam rôzne autá, vrátane malých vozidiel Tata pre jazdu po meste.“
Ako oddychujete?
„Milujem vodu. Kedysi som sa pravidelne potápal, ale viackrát som si poškodil ušné bubienky a musel som sa tohto hobby vzdať. Stále veľa plávam. Hrávam golf, ale moja ďalšia mechanická vášeň je lietanie. Mám špeciálnu licenciu, ktorá držiteľa oprávňuje lietať so špecifickými lietadlami pre Falcon Business Jet, ale v poslednom čase sa mi stále viac páči lietanie na vrtuľníku. Mám rád techniku, ktorá sa vo vrtuľníkoch nachádza a je výzvou lietať na nich dobre."
Prečo ste nepokračovali v kariére architekta?
„Mali by ste sa ma takisto opýtať, prečo som nezostal v Amerike? Vyštudoval som architektúru na univerzite Cornell University a plánoval som navždy ostať v USA. Nanešťastie, moja stará mama vážne ochorela a musel som sa vrátiť do Indie. Samozrejme, že som potreboval prácu, a tak som absolvoval osemročný vzdelávací kurz, učňovské vzdelanie, v spoločnosti Tata Group. Roky som sa nikam nedopracoval a bol som frustrovaný, až neskôr sa môj život stal prospešnejším. Ak by moja stará mama neochorela, ostal by som v Amerike a stal by som sa architektom. Alebo možno aj architektom, ktorý skrachoval...“
|
