| |
|
|
|
|
|
|
|
| NOVINKY |
Opäť triumfálne africké dobrodružstvo (19.02.2011)
 Úspešné ťaženie manželov Daniely a Juraja Ulrichovcov z Bratislavy, ktorý skončili v 6. ročníku rely Budapešť – Bamako na vynikajúcom treťom mieste, bolo dôvodom, aby sme sa s nimi o atmosfére týchto pretekov pozhovárali podrobnejšie.
Počas šesťročnej existencie súťaže sa títo ambiciózni manželia postavili na pódium už po piaty raz, čo je vskutku úžasné. Po víťazstvách z rokov 2006, 2007 a 2008 a treťom mieste v roku 2009, sa ich zbierka vavrínov rozrástla o ďalší cenný úspech.
Napriek tomu, že útok na štvrté prvenstvo nevyšiel presne podľa predstáv, s vystúpením na súťaži môže byť slovenská dvojica spokojná. Nissan Navara pracovala spoľahlivo, nezastavila ich žiadna porucha, takže všetko mali v rukách. Prečo však pri priaznivej súhre okolností nezvíťazili?
„Súperi boli lepší,“ lakonicky konštatoval Juraj. Vzápätí však pripomenul, že pravidlá súťaže umožňovali nasadiť štvorčlenné posádky, oni však vyštartovali len vo dvojici. To sa čoskoro prejavilo vo zvýšenej únave.
 Daniela: „Najzávažnejšiu chybu sme urobili pri presune do Afriky. Jednoducho sme zaspali. A nielen že sme zablokovali výjazd z trajektu iným posádkam, ale v tom zhone sme zabudli natankovať a kúpiť si vodu, čo je v náročných afrických podmienkach veľmi dôležité. Ešteže nám solidárne pomohli súperi, aby sme prežili...“
Ďalšie chyby bratislavskej posádky vyplynuli z únavy – napríklad si nesprávne zapísali kontrolné body. Spokojní však boli s technikou – v priebehu pretekov sa ukázalo, že nastavenie Nissanu Navara bolo ideálne a nemuseli ani nič opravovať. Lebo kto mal technické problémy, z boja o prvé priečky bol vyradený. Toto postihlo napríklad silnú posádku z Nórska na Toyote Land Cruiser, ktorá napokon obsadila 10. miesto, keďže Nóri sa nevyhli v priebehu pretekov nejakým opravám na aute.
Problematickým sa pred štartom javil prejazd Mauretániou. Juraj Ulrich to však po pretekoch nevidel tak dramaticky: „Cez túto krajinu sme jazdili len dva dni, aj to iba po pobreží, väčšinou po asfaltových alebo často používaných cestách. Strážili nás policajti a o dva dni sme už boli v Senegale. Aj na spiatočnej ceste chránili posádky v konvoji ozbrojení policajti. My sme však museli byť včas pri trajekte, takže sme odchádzali skôr. Čakalo nás 4 000 kilometrov a v noci nás zastavili miestni policajti, ktorí nám kategoricky znemožnili ďalšiu jazdu. Najprv nás to zlostilo, aj sme protestovali, no keď sme ráno pokračovali v ceste, v duchu sme im ďakovali, že nás nepustili do nočného dobrodružstva. Čakala nás totiž štvorhodinová jazda po zničenej ceste. Uznali sme, že v noci by to bolo nebezpečné a veľmi náročné.
Samozrejme, aj v Afrike sú dve skupiny ľudí: takí čo nám žičili a srdečne vítali pretekárov, no aj takí, ktorí mali voči nášmu konvoju averziu, ba v jednej chvíli nám ukradli vak na vyslobodzovanie zapadnutého auta. Ako na potvoru – na druhý deň sme zapadli do piesku...“
Daniela vysvetlila v čom spočívala náročnosť pretekov: „V kontrolných bodoch musíme nájsť písmená a čísla, z čoho potom poskladáme súradnice. Niekedy sa berú do úvahy aj údaje z predošlého dňa, takže je veľmi dôležité mať čo najviac písmen a číslic. Lebo súperi vám ich neprezradia. Občas vznikne aj úsmevná situácia: raz sa stalo, že auto zastavilo nad kameňom, kde bol napísaný údaj. Bolo to v tme a zistili problém sme vyriešili až po dlhom hľadaní, keď sa na tomto konkrétnom mieste zišlo niekoľko vozidiel.“
Africké dobrodružstvo v žiadnom prípade nie je výletom po kontinente, ale tvrdou previerkou schopností a odolnosti techniky i ľudí. O to väčšmi teší, že Juraj Ulrich so svojou manželkou Danielou pridali ďalší (piaty) výrazný úspech k doterajším štyrom.
Ivan Václavík
| |
|
späť
|
|
|
|
| Copyright © 2009 Autoshow.sk |
Dizajn a programovanie Atalon, s.r.o. |
