S odhodlaním velikána
Kto sa chystá absolvovať vyše tisíc kilometrov po diaľnici i horských alpských serpentínach, zrejme si vyberie aspoň automobil strednej triedy, teda zo segmentu CD. Ak uvažuje o značke Honda, tak je to model Accord. No pôjde to aj s menším modelom Civic z nižšej strednej triedy, ktorý má k dispozícii celkom výkonný motor 1,8 l. Ale ako by taká cesta vyzerala s Hondou Jazz?
Vyskúšali sme si to na vlastnej koži. Jarný autosalón v Ženeve bol dobrou príležitosťou na taký experiment. Importér nám poskytol výkonnejšiu verziu s benzínovým motorom 1,4 litra, ktorá je už v predaji, pričom Japonci ju vystavili aj v expozícii na ženevskom salóne. A sme presvedčení, že určite bude patriť k obdivovaným exponátom aj na blížiacom sa salóne v Bratislave.
Vráťme sa však do prvých marcových dní. Štartujeme ráno o štvrtej, aby sme stihli večeru pri ženevskom jazere. Zvuk štartéra takmer nepočuť, aj chod motora je veľmi tichý. Sme rozhodnutí dodržiavať všetky rýchlostné limity. Prvé skúsenosti získavame už na rakúskej diaľnici smerom na Linz. V anatomicky tvarovaných sedadlách sa mi, rovnako aj striedajúcemu spolujazdcovi, sedí príjemne. V kabíne je dostatok priestoru. Operadlá zadných sedadiel sa dajú sklopiť úplne do roviny, čo je výhodné pri preprave objemnejších predmetov. Celú trasu absolvujeme iba vo dvojici, čo je vzhľadom na objem motora optimálne.
Trojramenný volant má na priečkach tlačidlá, ktorými sa ovláda rádio i údaje na displeji. Na stredovej konzole je šikovne umiestnená rýchlostná páka. Spoza volantu je dobrý výhľad všetkými smermi. Vonkajšie zrkadlá majú veľkú plochu a dajú sa sklopiť k dverám. Túto výhodu sme využili pri parkovaní v stiesnených priestoroch. Na displeji, ktorý sa ovláda tlačidlom na volante, máme k dispozícii informácie o momentálne i priemernej spotrebe, o dojazde i čase jazdy. Výrobca deklaruje objem palivovej nádrže 42 litrov, nám sa však v priebehu testu podarilo do nej dostať najviac 31 litrov. A to nám už do očí svietila oranžová signalizácia, že jazdíme na rezervu. Na dlhej trase teda musíme zastavovať častejšie, než sme predpokladali. Celkovo sme na absolvovanie 2300 km potrebovali šesť zastávok pri čerpadlách troch štátov. Trasu sme však absolvovali bez najmenšieho pocitu únavy z dlhého sedenia, pričom sme zastavovali len minimálne. Vlastne jedenie i toaletnú potrebu sme vybavili počas tankovania, minerálku sme pili v priebehu jazdy a príležitostne sme zhltli trošku čokolády.
Pri ceste do Ženevy (1150 km) nás sklamal celkový čas – trinásť hodín. Striktne sme rešpektovali všetky rýchlostné limity, a teda sme jazdili priemernou rýchlosťou okolo 88 km za hodinu. Pripomeniem, že na diaľnici je v Rakúsku povolený rýchlostný limit 130 km/h, vo Švajčiarsku 120 km/h, kým v Nemecku rýchlosť nie je obmedzená, ale nešli sme rýchlejšie ako 140 km/h. Pritom sme však museli vo všetkých krajinách čeliť obmedzeniam rýchlosti (až na 80 km/h).
Na spiatočnej ceste volíme trasu cez Mníchov (predtým cez Innsbruck), čo je však približne rovnaká vzdialenosť 1150 km. V Nemecku zrýchlujeme na 160 km/h, avšak nejazdíme maximálnou rýchlosťou 180 km/h, ktorú ponúka Honda Jazz, aby sme zbytočne nezvyšovali priemernú spotrebu. Tá bola smerom do Ženevy 6 litrov a späť prekvapujúco stúpla len na 6,1 l. Toto zistenie nás príjemne prekvapilo a presvedčili sme sa, že pri udržiavaní približne 4000 otáčok sa dá s Jazzom 1,4 jazdiť celkom úsporne. Navyše, nebojí sa ani dlhých jázd, pričom v kufri sme mali uložených päť plných cestovných tašiek. Na zadných sedadlách sme prevážali iba vzduch...
Len v prudších stúpaniach Jazz trošku vädne. Ale aj na dlhej trase s prehľadom – pre niekoho možno nečakane – spĺňa kritériá, ktoré sú bežne vyžadované od vozidla vyššieho segmentu.
V smere zo Ženevy do Bratislavy cez Mníchov našej dvojici trvalo prekonanie 1100 km v noci (od 18,30 h) len 11 hodín – teda dosiahli sme priemer 100 km/h. S oveľa výkonnejším autom bol ďalší kolega iba o hodinu rýchlejší.
Iveta Fritschová
Cena testovanej verzie 16 400 €
+ Plusy
Tichý chod motora / Nízka spotreba aj pri vyššej rýchlosti
Veľkorysý priestor v kabíne i v kufri
- Mínusy
Malý objem nádrže na palivo
V stúpaní treba častejšie preradiť
S odhodlaním velikána
Na displeji, ktorý sa ovláda tlačidlom na volante, máme k dispozícii informácie o momentálne i priemernej spotrebe, o dojazde i čase jazdy. Výrobca deklaruje objem palivovej nádrže 42 litrov, nám sa však v priebehu testu podarilo do nej dostať najviac 31 litrov. A to nám už do očí svietila oranžová signalizácia, že jazdíme na rezervu. Na dlhej trase teda musíme zastavovať častejšie, než sme predpokladali. Celkovo sme na absolvovanie 2300 km potrebovali šesť zastávok pri čerpadlách troch štátov. Trasu sme však absolvovali bez najmenšieho pocitu únavy z dlhého sedenia, pričom sme zastavovali len minimálne. Vlastne jedenie i toaletnú potrebu sme vybavili počas tankovania, minerálku sme pili v priebehu jazdy a príležitostne sme zhltli trošku čokolády. 
Navyše, nebojí sa ani dlhých jázd, pričom v kufri sme mali uložených päť plných cestovných tašiek. Na zadných sedadlách sme prevážali iba vzduch... 
