| |
|
|
|
|
|
|
|
| NOVINKY |
NA ZAMYSLENIE Toto nie je vtip (19.04.2011)
 Pri ceste domov si vždy spomeň na túto príhodu:
xxxxxxx
Tomáš sa pozrel ešte raz na tachometer, no v momente, keď ho zachytil radar, už nestihol spomaliť. Tretí raz, čo ho tento rok chytili... Čo tu zase do čerta robia.... 78 km/h cez dedinu.
Kolega policajta, ktorý ho zastavil, vystúpil z auta a s blokom v ruke kráčal k Tomášovmu autu.
Je to Karol alebo nie?
Uniforma ho trocha zmenila, ale bol to Karol – známy z kostola!
Tomáš sa vtlačil hlbšie do svojho sedadla.
Bol to nepríjemný pocit, horšie ako pokuta. Policajt, známy z kostola, prichytil pri čine svojho známeho z toho istého kostola.
Nasledoval rozpačitý dialóg:
Ahoj Karol. To je zaujímavé, že sa zasa vidíme!
Ahoj Tomáš. (Karol sa neusmieval).
Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhľal domov, aby som čo najskôr videl ženu a deti.
Áno, je to tak. (Policajt Karol sa zdal byť nesvoj).
V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol myšlienkami na zajtrajšom rodinnom výlete, preto som sa troška ponáhľal. Koľko si mi nameral?
Sedemdesiat.
Ale Karol, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na tachometer!
 Myslím si že to bolo len 65 km/h !
Tomáš sa snažil pri každej ďalšej pokute cigániť k lepšiemu.
Vynervovaný sa pozeral na prístrojovú dosku.
Karol ale usilovne niečo písal do bloku.
Prečo nechce vidieť vodičák a papiere tak ako vždy? – prebleslo Tomášovi hlavou.
Vždy to nejako prešlo, aj keď to bolo potom vždy nepríjemné sa stretnúť v nedeľu pri bohoslužbe a sedieť vedľa seba v jednej lavici.
Nedočkavo povedal: Stále to je na tvojom rozhodnutí. Určite som porušil dopravné predpisy, ale nedalo by sa teraz jedno očko privrieť, alebo....?
Karol písal ďalej, potom vytrhol papier z bloku a podal ho Tomášovi.
Ďakujem, sarkasticky poznamenal Tomáš; nedokázal skryť vo svojom hlase sklamanie.
Bez jediného slova sa Karol vrátil späť k svojmu hliadkovému autu.
Tomáš čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle.
Potom otvoril zložený papier a bol zvedavý koľko ho tento špás bude stáť tento raz.
He, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok!
A potom Tomáš začal čítať, čo je na papieri:
Milý Tomáš, mal som malú dcéru. Keď mala päť, zomrela pri dopravenej nehode.
Jednoducho povedané, ten chlap, skúsený šofér, bol moc rýchly. Dostal pokutu, mal súd
a potom strávil tri mesiace v base. Ale potom bol ten muž znovu voľný. Voľný, aby mohol objať obidve svoje dcéry.
Ja som mal len jednu a budem musieť čakať, až ju budem môcť znovu objať v nebi. Tisíckrát som sa pokúšal tomu mužovi odpustiť. Možno že som to dokázal, ale na ňu musím myslieť stále, pokiaľ budem nažive. Aj teraz.
Dávaj prosím za volantom pozor, ponáhľaj sa pomaly, Tomáš. Môj syn je to jediné čo mi ešte zostalo..... Zdravím ťa, Karol.
Tomáš sa otočil ale už videl Karola odchádzať. Ten naštartoval policajné auto a odišiel.
Tomáš sa na neho pozeral, pokiaľ mu nezmizol z očí.
Až po niekoľkých minútach sa pomaly rozbehol smerom domov, ale zvyšok cesty poctivo dodržiaval rýchlosť, bol ostražitý a na priechodoch poctivo púšťal chodcov, čo predtým nezvykol.
V duchu sa modlil a prosil o prepáčenie. Keď ako prišiel domov, objal svoju prekvapenú ženu a obe dcéry držal v náručí pevným stiskom.
Posolstvo je zrejmé: Život je veľmi cenný. Zaobchádzajte s ním svedomite a opatrne. Jazdite ohľaduplne a s pochopením pre ostatných. Každý deň...
Nikdy nezabúdajte, že auto sa dá kúpiť vždy, ale ľudský život nie....
Je zaujímavé, že človek dostane 1000 „vtipov" cez e-mail a tie sa
ihneď rozšíria ako oheň.
Ale je neuveriteľné, že keď sa majú rozšíriť správy, ktoré by stáli za zamyslenie, ktoré by mohli ovplyvniť náš život, ľudia väčšinou váhajú, rozmýšľajú či ich rozposlať a komu ich poslať, alebo vôbec nezareagujú...
| |
|
späť
|
|
|
|
| Copyright © 2009 Autoshow.sk |
Dizajn a programovanie Atalon, s.r.o. |
