TEST Citroën C3 Picasso 1,4 (11.05.2009)
Variabilita á la Picasso
S modelom Picasso francúzska
automobilka Citroën úspešne zaútočila na pozíciu svojho najväčšieho konkurenta
v kategórii rodinných a úžitkových vozidiel, značku Renault. Na najnovšom
modeli C3 Picasso koncentruje to najlepšie z doterajšej praxe
v konštrukcii svojich veľkopriestorových automobilov. Hoci C3 patrí medzi
malé autá, najmenšie Picasso s dĺžkou 4 metre poskytuje prekvapujúco veľký
priestor v interiéri. Zároveň mu nechýba originalita ani zvonka.
Hneď na prvý
pohľad je zreteľná krátka predná časť, kým kolmá zadná časť umožnila
konštruktérom vytvoriť dostatočný priestor aj nad hlavami pasažierov
v druhom rade sedadiel. Novinkou sú dvojité predné stĺpiky (prvý
z nich nemá nosnú funkciu), ktoré citeľne zlepšujú výhľad vodiča šikmo
dopredu. S týmto praktickým riešením však nekorešponduje volant; určite by
mal byť nastaviteľný aj do nižšej polohy. Je totiž zbytočne vysoko, najmä ak si
šofér nastaví svoje sedadlo nižšie. V Citroëne si už motoristi zvykli na volant
s pevným stredom, Picasso ho však nemá. Veniec volantu je potiahnutý
príjemnou jemnou kožou.
Ďalšie plusové
body pripisujeme za nastupovanie, či skôr vstupovanie cez dvere, otvárané vo
veľkom uhle. Prístrojová doska má príjemný povrch z mäkčeného plastu.
V jej strede dominuje samostatný panel, rozdelený na tri sekcie. V ľavej
časti s priehľadným pozadím (v noci osvetleným) sa zobrazujú údaje
o rýchlosti, otáčkach motora, najazdených kilometroch a zostatku
paliva v nádrži. Táto plocha je ľahko dostupným zdrojom dôležitých informácií.
V horšie čitateľnej strednej časti sú ďalšie potrebné údaje vrátane
naladenia rádia. Prekvapuje rozmiestnenie kontroliek smerových svetiel –
rozblikajú sa až úplne vpravo, takmer pred očami spolujazdca.
Za zmienku určite stoja originálne
tvarované otvory ventilácie s lesklými rámčekmi, či malý regál na
odkladanie drobností nad schránkou pred sedadlom spolujazdca. Pod volantom sú
satelity na ovládanie tempomatu (vľavo) a rádia (vpravo). Šikmá stredová
konzola neprekáža kolenu vodiča, radiaca páka na stredovej konzole presne padne
do dlane. Ovládače ventilácie a klimatizácie, ako aj audiosústavy sú dobre
prístupné.
Počas testovacieho týždňa sme
kvitovali veľkú variabilnosť usporiadania priestoru za prednými sedadlami. Zadné
sú posuvné, operadlá sa sklápajú úplne do roviny, takže vznikne rovná plocha,
čo uľahčuje prevážanie väčších predmetov. Nastaviť sa dá aj sklon zadného
operadla. V prípade verzie N1 je však variabilita obmedzená povinnou
mriežkou.
V základnom
usporiadaní (bez kovovej mriežky) je objem batožinového priestoru 385 litrov,
ak posuniete zadné sedadlá dopredu, vzrastie objem na 500 litrov a po
sklopení operadiel až na 1 506 litrov. Na dĺžku meria „kufor“ 1,5 metra, jeho
vnútorná šírka medzi podbehmi je jeden meter. Pod vyberateľnou podlahou sa
nachádza ďalší úložný priestor, až pod ním je dojazdová rezerva. Piate dvere sa
vyklápajú nahor, zadné svetlá sú sústredené do rohov karosérie
v netradičnom usporiadaní. Odrazky, hmlovka a cúvacie svetlo sú v spodnej
časti karosérie.
Citroën C3
Picasso mimoriadne komfortne tlmí nerovnosti vozovky, v zákrute dobre drží
zvolenú stopu. Brzdy majú rýchly nástup, ale zrýchlenie vozidla
s benzínovým motorom 1,4 l je len „v rámci možností“. Chýbajúci šiesty
stupeň prevodovky a dlhší chod radiacej páky zrejme vyvolajú nespokojnosť
náročnejších motoristov. S najmenším Picassom sa dá jazdiť za sedem litrov
benzínu, náš priemer bol 7,5 litra, ale pri ustálenej rýchlosti 120 km/h po
rovine ukázal displej až 8,2 l/100 km. Ivan Václavík
Ceny –
testovaná verzia Základná
verzia
Plusy
Veľká variabilita interiéru
Pohodlné sedadlá, komfortná jazda
Prehľadne usporiadané prístroje
Mínusy
Pozícia kontroliek smerových
svetiel
Vyššia poloha volantu
|