TEST Opel Vivaro 2,5 CDTi (15.02.2007)
 Šesť stupňov k spokojnosti
Na prvý pohľad vyzerá ako „malá“ dodávka, ale v skutočnosti je Opel Vivaro šikovným úžitkovým automobilom. Reálne je väčší ako napovedá na prvý pohľad svojimi rozmermi. Na dĺžku meria 4,8 m, na šírku 2,2 m, pričom je vysoký iba 1,9 m, takže bez problémov vojde aj do podzemných garáží. Rázvor je 3,1 m, čo je priaznivý údaj pre jazdné vlastnosti.
Predná časť Vivara dokazuje, že aj dodávka môže vyzerať atraktívne. Vyššie umiestnené reflektory s čírou optikou sú nad masívnym predným nárazníkom v prípade drobných kolízií dobre chránené pred poškodením. Rovnako dobre sú chránené aj vyššie umiestnené zadné svetlá, ktorých signalizácia je navyše pre ostatných zreteľne viditeľná. Výrazne sklonená kapota plynulo prechádza do čelného skla a spolu vytvárajú dobrú aerodynamiku vozidla. Čistenie predného skla je však trošku sťažené. Vpredu je strecha mierne vyvýšená, takže v kabíne je dostatočný priestor nad hlavami.
Jazda po bežných cestách je plynulá, dieselový motor poskytuje solídne zrýchlenie. Brzdová sústava účinkuje razantne, v zákrute si Vivaro dobre drží stopu a keďže sme s ním jazdili aj v silnom bočnom vetre, môžeme potvrdiť, že vďaka dobrej aerodynamike si obdĺžniková, hranatá karoséria udržala dostatočnú stabilitu. Boli sme zvedaví, ako sa vietor prejaví na konzumácii motora v rôznych režimoch jazdy. Na šiesty stupeň a pri rýchlosti 100 km/h ukázal displej priemernú spotrebu iba 5,5 litra nafty, pri 120-ke 8,5 litra, avšak potom sa už spotreba zdvihla nad desať litrov. Celkový priemer sa nám darilo udržať na 9 litroch, čo je priaznivý výsledok pri jazde striedavo po meste i na diaľnici. V ideálnych podmienkach sme na jednu nádrž absolvovali tisíc kilometrov, pravda, len pri citlivom stláčaní plynového pedálu.
 Údaj nám zobrazil malý informačný displej, ktorý však bol v slnečnom počasí, pri povinne rozsvietených tlmených svetlách, len slabo čitateľný. V protiklade k tomuto drobnému negatívnemu hodnoteniu je na displeji viacero užitočných informácií o všetkých dôležitých režimoch, ako je spotreba, dojazd, počet najazdených kilometrov, atď. Menia sa tlačidlom na páčke stieračov.
Tí, ktorí obľubujú pri jazde pohodlie, určite ocenia automatickú šesťstupňovú prevodovku s možnosťou manuálneho preraďovania rýchlostných stupňov i veľké vonkajšie zrkadlá. Menšie prídavné pod nimi zlepšujú kontrolu smerovania zadných kolies, napríklad pri parkovaní k nakladacej rampe. Zadné krídlové dvere sa dajú otvoriť až na 180 stupňov, k dispozícii sú aj bočné posuvné dvere. Potrebné rozmery uvádzame v tabuľke vrátane rozmerov nákladného priestoru.
S automatickou prevodovkou sa jazdí veľmi pohodlne, ale rázy pri preraďovaní sa prejavovali o trošku citeľnejšie, než sme predpokladali. Takže, ak sme sa chceli vyhnúť neistote pri predbiehaní (keď motor namiesto akcelerácie nečakane uberie), radšej sme zvolili presnejšie (športovejšie) manuálne preraďovanie. Naopak, v hustej mestskej premávke, kedy nie je núdza o časté rozjazdy a brzdenie, sme si k plnej spokojnosti zjednodušili situáciu voľbou automatickej prevodovky.
Pri jazde na dlhú vzdialenosť vodičovi chýba pohodlnejšia lakťová opierka na čalúnení dverí; ruku si môže „oddychovo“ vyložiť na dvere, len ak vydrží neprirodzene vyvrátenú polohu lakťa. Pri takomto druhu auta považujeme za veľký nedostatok, že ruka sa nedá voľne „odložiť“. Ani výklopná lakťová opierka pre pravú ruku nie je nič moc. Volant nie je, žiaľ, nastaviteľný výškovo, iba axiálne vo svojej osi, čo je dosť netradičné riešenie.  Paradoxne je pohodlnejšie sedadlo spolujazdca, než vodiča. To sa prejaví najmä na dlhšej trase. V testovanom aute nám chýbal tempomat; meravo držať polohu chodidla na pedáli počas dlhých kilometrov v jednej polohe nie je veru žiadna slasť. Pri zapadajúcom slnku sme si uvedomili aj ďalší hendikep v kabíne – slnečná clona bola „krátka“ a jedinou účinnou ochranou pred lúčmi boli slnečné okuliare.
V interiéri sme však ocenili viacero praktických odkladacích priestorov, výškovo nastaviteľné sedadlo vodiča a spolujazdca i rovnú podlahu medzi prednými sedadlami vo verzii pre päť cestujúcich, kadiaľ sa dalo voľne prejsť spredu dozadu. Kuriozitou sú dva samostatné stierače na sklách delených zadných dverí. A praktické je vykrojenie v spodnej časti predných dverí, ktoré ich umožňuje otvoriť vo väčšom uhle – bez poškodenia blatníka osobného auta, ak parkujete v jeho tesnej blízkosti.
Za príplatok si môžete objednať aj ďalšie prvky výbavy. Napríklad pre mechanika je vhodné drevené bočné obloženie s drevenou podlahou a flexibilnými kotevnými úchytmi (za 13 000 Sk). Za príplatok môžete mať bočné posuvné dvere aj na ľavej strane (od 9200 Sk), prípadne iné karosárske odlišnosti.
Cena testovaného modelu zaradeného do kategórie L1 H1 je 814 000 Sk bez DPH. Ak sa rozhodnete pre dlhší furgon, cena sa zvýši na 830 tisíc. Podľa vybavenia a pri použití iných pohonných agregátov môže o trošku klesnúť alebo aj narásť a atakovať sumu 900 tisíc korún.
Ivan Václavík
Základné technické údaje testovaného vozidla
Opel Vivaro 2,5 CDTi L1 H2
Objem motora (cm3) 2 464
Výkon (kW/k) 107/146
Krútiaci moment (Nm) 320
Max. rýchlosť (km/h) 170
Zrýchlenie 0 – 100 km (s) neudáva sa
Kombinovaná spotreba (l/100 km) 8,3
Cena testovanej verzie 814 000 Sk
+ Plusy
Kultivovaný chod motora
Dojazd na jednu nádrž okolo 1000 km
Veľké vonkajšie zrkadlá
- Mínusy
Chýbajúci tempomat
Volant nie je nastaviteľný výškovo
|
