| |
|
|
|
|
|
|
|
| NOVINKY |
TEST Citroën C4 1,6 HDi (18.03.2007)
 Tri litre pri šesťdesiatke
Automobilka Citroën už tradične patrí medzi uznávaných experimentátorov a v súčasnosti si našla záľubu v tvare vajíčka. Aby to mali zákazníci zložitejšie, ponúka im niekoľko na prvý pohľad rovnakých vajíčok; z nich sme vybrali na test model C4 s turbodieselovým motorom. V ponuke sú štyri agregáty na naftu, pričom tri sú s objemom 1,6 litra – štvrtou alternatívou je dvojliter HDi. Istropolitan testoval verziu 1,6 s vyšším výkonom (80 kW) a šesťstupňovou robotizovanou prevodovkou. To znamená, že pod volantom sme mali „uši“, dotykom ktorých sme mohli pomôcť automatike a manuálne preraďovať rýchlostné stupne.
Keďže dieselový model je citeľne drahší od benzínového (niekedy až o vyše sto tisíc korún), zaujímalo nás, či sa táto investícia oplatí. Výrobca nás navnadil ohromujúcim údajom o kombinovanej spotrebe – v osvedčení 4,5 litra a mimo mesta dokonca len 3,8 l/100 km. Samozrejme, zapochybovali sme a rozhodli sme sa podrobiť auto nižšej strednej triedy náročnej skúške. Vybrali sme trasu, kde nechýbali prudké stúpania, diaľnica, tretinu kilometrov sme absolvovali v Bratislave a iných mestách. Reálnym výsledkom pri využívaní rýchlostných limitov bola priemerná spotreba 6 litrov.
Za päť litrov: V záujme objektívnosti však treba poznamenať, že na rovine a s využitím tempomatu sme pri rýchlosti 100 km/h dosiahli spotrebu iba štyri litre, po diaľnici sa dá jazdiť s priemernou spotrebou okolo 5 litrov. Konkrétne pri 120-ke to bolo 5,1 a pri 130-ke 5,3 l/100 km. Treba však podčiarknuť, že sme jazdili ustálenou rýchlosťou a bez zrýchľovania; úsek medzi Piešťanmi a Trenčínom bol dlhý asi 20 km. V meste, kde to podmienky dovoľovali, sme pri ustálenej šesťdesiatke dokonca mali priebežnú spotrebu len tri litre. Hodnotenie znie teda jednoznačne: priaznivé výsledky v spotrebe nás príjemne prekvapili. Reálny dojazd odhadujeme na 800 – 900 km.
 Svižne len s ušami: Pochopiteľne, pri svižnom štýle jazdy sa spotreba zvýši, ale stále je konečný výsledok (priemer 6 litrov) prijateľný. Horšie je to s dynamickými vlastnosťami naftového agregátu. Kto ponechá preraďovanie rýchlostí na automatiku, nemôže čakať mimoriadne výkony a musí sa uspokojiť s lenivým zrýchľovaním, pretkaným nevyhnutnými „cuknutiami“. Kto však využije „uši“ pod volantom, ten dokáže po troške cviku pohotovo preraďovať a podľa potreby i dostatočne zrýchľovať. Nie je to síce žiadne „trhanie asfaltu“, ale takto sa dá jazdiť celkom svižne a pritom bezpečne.
Nízky aerodynamický hluk v kabíne napovedá, že karoséria má malý koeficient odporu vzduchu. O tom sme sa presvedčili v silnom náporovom vetre – auto mu odolávalo bez väčších výkyvov a udržalo si priamy smer jazdy. Pri rýchlom prejazde zákrut dobre drží stopu, aj keď sa mierne nakláňa a v niektorých situáciách (pri osemdesiatke v zákrute do protismeru) sme zacítili i jemný náznak šmyku. To sme však predpokladali a okrem toho: zvyčajne sa tak nejazdí. Pri bežnom štýle Citroën C4 – aj vďaka kolesám v rohoch karosérie – spoľahlivo drží stopu. Načim dodať, že brzdy pôsobia razantne, čo napomáha pri riešení kolíznych situácií.
Hrubý veniec volantu: Veľkým pomocníkom sú cúvacie senzory, ktoré sme mali v zadnom nárazníku testovaného vozidla. Prekážku za autom signalizoval zvukový signál a na displeji sa objavili varovné čiarky. To sa už dostávame k interiéru, kde experimentovanie konštruktérov a dizajnérov pokračuje. Pevný stred volantu s niekoľkými tlačidlami je len otázkou zvyku, pre nežné ženské rúčky by však veniec volantu mohol mať menší priemer. Klaksón v spodnom polmesiaci považujeme za veľmi nevhodné riešenie. Ak totiž šofér potrebuje zatrúbiť, musí chvíľu hľadať tlačidlo klaksónu, nehovoriac, že musí presunúť ruku z venca volantu o dvadsať centimetrov dolu. Zvyčajne sa mu v zlomku sekundy nepodarí zatrúbiť. Celkovo sa vodič v spleti tlačidiel na volante orientuje ťažšie.
Aj vďaka priehlbinám v predných operadlách je na zadných sedadlách dostatok miesta, ale nad hlavami ho majú pasažieri vzadu len minimum. Útechou je panoramatická presklená strecha s dvoma roletkami, cez ktorú je pohľad na nočnú oblohu s mesiacom a hviezdami (alebo belasú farbu v slnečnom dni) veľmi príjemný.
Cenový vejár C4 je dostatočne pestrý, takže dá sa z neho vyberať. Akciové ceny v čase nášho testovania sa začínali na 428 000 Sk, najlacnejší diesel stál 506 tis. Sk. Testovaný päťdverový model predávali za 704 tisíc korún.
Ivan Václavík
 Základné technické údaje testovaného vozidla
Citroën C4 1,6 HDi
Objem motora (cm3) 1 560
Výkon (kW/k) 80/109
Krútiaci moment (Nm) 240
Max. rýchlosť (km/h) 192
Zrýchlenie 0 – 100 km (s) 12,4
Kombinovaná spotreba (l/100 km) 4,6
Cena testovanej verzie – 704 000 Sk
+ Plusy
Nízka hladina vnútorného hluku
Robotizovaná prevodovka a tempomat
Nízka spotreba
- Mínusy
Tlačidlo klaksónu treba hľadať
| |
|
späť
|
|
|
|
| Copyright © 2009 Autoshow.sk |
Dizajn a programovanie Atalon, s.r.o. |
